Krátke správy

Verejnosť sa môže so svojimi podnetmi obrátiť na regionálne pracovisko Kancelárie prezidenta SR v Košiciach na adrese Hviezdoslavova 7/A. Na osobné konzultácie bude občanom k dispozícii Jozef Andrejčák, a to počas úradných hodín v pondelok a v stredu od 8.00 hod. do 12.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod. V uvedenom čase je regionálne pracovisko Kancelárie prezidenta SR v Košiciach možné taktiež kontaktovať telefonicky na čísle 055/62 296 17. E-mailom sa občania môžu na pracovisko obrátiť na adrese kancelariake@prezident.gov.sk.

Prezident SR Peter Pellegrini dnes podpísal zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom tohto zákona je vytváranie, udržiavanie a navyšovanie kapacít Ozbrojených síl Slovenskej republiky,  ktoré sa majú použiť na posilnenie bezpečnosti v krízovej situácii. Vzniknú Národné obranné sily, ktoré budú tvoriť operačné zálohy, pohotovostné zálohy, branné zálohy a ostatné zálohy. Na základe dobrovoľnosti budú do týchto záloh zaraďovaní občania, ktorí podstúpia výcvik a budú plniť určené úlohy. V prípade operačných a pohotovostných záloh pôjde o dvadsaťdňový výcvik a ďalších desať dní pohotovosti, v prípade branných záloh o 14-dňový výcvik. Zároveň týmto zákonom vznikne Žandársky zbor, ktorý bude podporovať Policajný zbor najmä pri zabezpečovaní verejného poriadku. Prezident dnes opätovne vyjadril svoj záujem podstúpiť výcvik, ktorý budú v prípade svojho záujmu záložníci podstupovať. „Som presvedčený, že obrana vlasti je vecou cti každého jedného občana. Celé desaťročia sme žili v presvedčení, že mierové časy potrvajú už navždy, no vojna za našimi východnými hranicami nás vrátila do krutej reality. Výcvik pre dobrovoľných záložníkov považujem za dobrý spôsob na zvýšenie obranyschopnosti Slovenska. V snahe inšpirovať predovšetkým mladých ľudí preto chcem už v lete podstúpiť takýto výcvik so všetkými povinnosťami budúcich záložníkov,“ uviedol po podpise zákona Peter Pellegrini.

Prezident SR Peter Pellegrini vyjadril hlbokú ľútosť nad následkami leteckej havárie lietadla indickej dopravnej spoločnosti Air India, ktorá si dnes vyžiadala vysoký počet obetí na ľudských životoch.  V kondolencii adresovanej prezidentke Indickej republiky Droupadi Murmu vyjadril v mene svojom aj občanov SR úprimnú sústrasť a solidaritu indickému ľudu a všetkým, ktorých táto tragédia zasiahla. "Vaša Excelencia, v tejto ťažkej chvíli stojíme pri Vás a zdieľame bolesť nad stratou nevinných životov," uvádza sa v telegrame.

Prezident SR Peter Pellegrini dnes vymenoval Sylviu  Kubinec Beňovú do funkcie predsedníčky Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Nová predsedníčka je členkou rady od roku 2020.  Prezident SR vymenúva predsedu a  členov Regulačnej rady. Troch členov menuje na návrh Národnej rady SR, troch na návrh vlády SR. Aktuálne má rada len troch členov, pretože tri miesta nie sú  obsadené - jedno  za  parlament a dve za vládu. V súčasnom zložení nie je Regulačná rada uznášaniaschopná.  Hlava štátu vymenovala v decembri minulého roka do funkcie predsedu Regulačnej rady Juraja Doležala, ktorému sa však 12. mája tohto roka skončilo funkčné obdobie člena rady, čím zároveň zanikla aj jeho funkcia predsedu. Novovymenovanej predsedníčke sa skončí členstvo v Regulačnej rade 31. januára 2026, a zároveň vtedy zanikne aj jej funkcia predsedníčky. Prezident SR sa zaujíma o aktuálne dianie a činnosť Regulačnej rady, ktorá zabezpečuje strategické  riadenie  a  koncepciu  regulácie v sieťových odvetviach. Národná  rada  SR  i  vláda majú  predložiť  hlave  štátu na každú  uvoľnenú  pozíciu  návrh  aspoň  dvoch  kandidátov  najneskôr do  30  dní  od  skončenia  daného  mandátu. V prípade, že Regulačná rada nie je uznášaniaschopná, nemôže schvaľovať strategické dokumenty ÚRSO, preskúmavať námietky či odvolania voči rozhodnutiam úradu.

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie.  Pandemická dohoda, ktorú sa vláda rozhodla svojím väčšinovým rozhodnutím odmietnuť, je podľa prezidenta spoločným nástrojom sveta na lepšie zvládnutie budúcej pandemickej hrozby, a nie nástrojom na obmedzovanie slovenskej suverenity.  „Slovensko si samo obmedzuje prístup k zdieľaniu vedecky overených informácií s najvyspelejšími krajinami sveta o možnostiach čo najlepšieho zvládnutia prípadnej pandémie v budúcnosti. Žiadna z vyspelých krajín ako napríklad Švajčiarsko, na ktoré sa v otázkach zdravotníctva oprávnene pozeráme ako na inšpiráciu, nevníma Pandemickú zmluvu ako zasahovanie do svojej vlastnej suverenity. Mrzí ma, že pre pár domácich získaných politických bodov zbytočne riskujeme povesť Slovenska v zahraničí a zatvárame si cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov,“ uviedol prezident.

Prezident SR Peter Pellegrini dnes podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách. KP SR nenašla dôvody, pre ktoré by tento zákon v schválenom znení mohol byť v rozpore so slovenskou ústavou alebo európskym právom. Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie. Uvedomuje, že jeho rozhodnutie vyvolá v časti spoločnosti zrejme výrazné emócie. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ uviedol. Pripomenul, že v aktuálnom texte zákona sa žiadne mimovládne organizácie nenazývajú zahraničnými agentmi a nie je ich ani možné zrušiť len preto, že si nesplnili nejakú administratívnu povinnosť. Prezident je presvedčený, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú organizácie financované. „Obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií, nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi,“ zdôraznil. V súvislosti s povinnosťou zverejňovať darcov, ktorí im venovali viac ako 5 000 eur ročne, zastáva názor, že suma dostatočne chráni súkromie malých darcov, prispievajúcich organizáciám príspevkami v rádoch desiatok či stoviek eur. „Mám naozaj pochybnosti, koľko ľudí na Slovensku dnes môže poslať občianskemu združeniu, ktoré chce v dobrom úmysle finančne podporiť, viac ako 5 000 eur ročne,“ konštatoval. Námietky ohľadom vyššej administratívnej záťaže mimovládnych organizácií komentoval slovami, že nové povinnosti považuje za primeranú daň k vyššej transparentnosti celého neziskového sektora, čo môže prispieť k zvýšenej dôveryhodnosti verejnosti. „Rešpektujem právo každého na jeho vlastný názor, i právo na ďalšie preskúmanie tohto zákona inými prostriedkami. Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ dodal.

Dnes sme svedkami takých výrazných zmien vo svete, aké sme nezažili celé desaťročia. A naše členstvo v EÚ má dnes oveľa silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu. Uviedol to prezident SR P. Pellegrini pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. „Žijeme v časoch, kedy sa v usporiadaní sveta zo dňa na deň menia pravidlá, ktoré sa vytvárali celé desaťročia. Znova ožíva právo silnejšieho a medzinárodné právo ide do úzadia. A malé, ekonomicky i bezpečnostne zraniteľné štáty ako Slovensko, sa v týchto ťažkých časoch musia opierať o svojich partnerov a spojencov. Bez nich by sme sa vydali napospas tým, ktorí žiadne pravidlá neuznávajú,“ zdôraznil prezident s tým, že preto má členstvo SR v EÚ obrovský význam. Upozornil ale, že EÚ má aj nedostatky. „Určite môžeme únii všeličo vyčítať. Od prebujnelej byrokracie, ktorá zbytočne rieši to, čo riešiť netreba, cez viaceré zásadné ekonomické či ekologické iniciatívy, ktoré sa ukázali byť príliš odvážne a bez spolupráce so zvyškom sveta takmer nenaplniteľné,“ vysvetlil. Dodal, že riešenia EÚ často nenapĺňali základné piliere, na ktorých EÚ vznikla - mier, hospodársku spoluprácu bez bariér a bezpečnosť hraníc. Prezident ale vidí budúcnosť SR v EÚ, lebo spolu môžeme tieto veci meniť k lepšiemu. „Napriek týmto nedostatkom je dnes EÚ predovšetkým náš hodnotový, civilizačný a v budúcnosti čoraz viac aj bezpečnostný priestor. Civilizačná kotva, o ktorej hodnoty sa môžeme oprieť. A spoločný stôl, za ktorým chceme sedieť ako plnohodnotný a zodpovedný partner, aby sme mohli pomáhať meniť európske veci k lepšiemu,“ dodal. Prezident vyzval, aby sme si pripomenuli najmä tie hodnoty, ktoré nás s partnermi v EÚ spájajú a nie rozdeľujú. „V každej rodine sa časom nájdu veci, ktoré ju vo vnútri trápia a s ktorými sa musí vysporiadať. Ale vždy je lepšie tieto problémy spoločne vyriešiť ako rodinu stratiť a prísť tak o pocit bezpečia, solidarity a spoločného pohľadu na svet,“ dodal.

Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. V nej sa poslanci rozhodli zaviesť rentu pre generálneho prokurátora. Na tú by mal mať nárok už po štyroch rokoch, pričom jeho funkčné obdobie je sedemročné. Prezident preto vo svojom stanovisku navrhuje vypustiť ustanovenia týkajúce sa renty generálneho prokurátora ako celok. V prípade, že by sa poslanci NR SR nestotožnili s týmto návrhom, odporúča zmenu novely tak, aby generálny prokurátor získal nárok na výsluhový dôchodok až po skončení svojho funkčného obdobia, teda po siedmich rokoch. "Ak si poslanci myslia, že má dostať rentu, tak by ju mal generálny prokurátor dostať po odslúžení plného sedemročného obdobia, a nie, keď v polovičke odíde," uviedol prezident SR.

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini udelil z humánnych dôvodov milosť 43-ročnému mužovi, ktorý z nedbanlivosti zapríčinil dopravnú nehodu a jednou z jej obetí bol aj jeho jediný desaťročný syn. Ide o prvú milosť, udelenú súčasnou hlavou štátu. Prezident sa rozhodol vyhovieť žiadostiam o milosť na základe dôsledného preverenia celého prípadu, ale najmä na základe prosby pozostalých ďalších obetí, ktorí sa za odsúdeného muža prihovorili. Prezident mu odpustil trest odňatia slobody vo výmere dva roky pod podmienkou, že po dobu dvoch rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. „Súhrou viacerých nešťastných okolností došlo k dopravnej nehode s mimoriadne tragickými následkami. Išlo o neúmyselný prečin, za ktorý vinník ponesie doživotný trest v podobe straty jediného vlastného dieťaťa. O jeho omilostenie požiadali okrem miestnych a cirkevných autorít aj samotní pozostalí ďalších obetí s tým, že voči nemu necítia žiadnu zášť a podobná tragédia sa mohla stať za volantom komukoľvek z nich. Preto som dospel k presvedčeniu, že trest odňatia slobody by už nesplnil svoj zákonný účel. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov ostáva naďalej v platnosti,“ uviedol prezident. Matúš C. bol odsúdený za spáchanie prečinov z nedbanlivosti pri vedení motorového vozidla. V dôsledku zlého technického stavu vozovky a zlej techniky jazdy v daždivom počasí dostal v zákrute šmyk. Neprekročil pri tom maximálnu povolenú rýchlosť, ani nepožil alkohol. Po následnej zrážke s protiidúcim vozidlom zomrelo päť ľudí, medzi nimi aj jediný, v tom čase desaťročný syn odsúdeného. Aj toto bol dôvod, pre ktorý sa pozostalí ďalších obetí vyslovili za udelenie tejto milosti. O tento krok požiadali prezidenta aj primátor mesta Stropkov a vysokí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi.

Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý upravuje aj vyhlasovanie a konanie referenda, s petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenda, sa občania obracajú na prezidenta Slovenskej republiky. Petícia, resp. petičný hárok by mal byť upravený tak, aby z neho bolo zrejmé, že sa občania podpisujúci petíciu obracajú touto petíciou na prezidenta Slovenskej republiky.Ďalšia požiadavka zákona hovorí, že návrh alebo návrhy predložené na rozhodnutie v referende musia byť formulované tak, aby na ne bolo možné jednoznačne odpovedať „áno“ alebo „nie“ a nesmú byť navzájom podmienené. Petícia podaná dňa 11. marca 2025 tieto požiadavky nespĺňa. Po overení jej obsahu bolo zistené, že sa ňou občania, ktorí ju podpísali, obracajú výslovne na vládu Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky v petícii nie je zmienený vôbec. Obsahom petície je výzva vláde Slovenskej republiky na určité konanie jej zástupcov v Európskej rade. V obsahu petície nie je žiadny návrh predložený na rozhodnutie v referende formulovaný tak, aby naň bolo možné jednoznačne odpovedať „áno“ alebo „nie“. Petícia bola v súlade so zákonom o petičnom práve postúpená vláde Slovenskej republiky, ktorej aj bola podľa svojho obsahu adresovaná. Vôľa občanov Slovenskej republiky, ktorí petíciu podpísali tým nie je dotknutá, pretože zákon o petičnom práve upravuje povinnosť orgánov verejnej moci s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, teda aj vlády Slovenskej republiky, prerokovať petíciu, ktorú podporilo aspoň 10 000 osôb so zástupcom a petičným výborom.